Nepriamy signál šéfa Európskej centrálnej banky Maria Draghiho o sile hospodárskeho oživenia v Eurozóne stačil na spustenie zlomových turbulencií na dlhopisovom trhu. Je čas pripraviť sa na to, že rekordne nízke úrokové sadzby „nepotrvajú naveky“, ako neskôr naznačil guvernér Bank of France, François Villeroy de Galhau.
Napriek uhorkovej sezóne bol júl na dlhopisovom a devízovom trhu eurozóny mimoriadne rušným mesiacom. Priniesol nové viac 2,5-ročné rekordy výmenného kurzu spoločnej európskej meny, ako aj signály o možnom spľasnutí dlhopisovej bubliny v eurozóne.
Pod oba tieto fenomény sa podpísala tak pokračujúca séria optimistických fundamentálnych správ z eurozóny, ako aj logická a dlho očakávaná reakcia Európskej centrálnej banky. Najvyšší predstavitelia ECB doteraz najpriamejšie pripustili, že silnejúca kondícia európskej ekonomiky spolu s trendom zrýchlenia jadrovej infl ácie si viac už nevyžadujú pokračovanie v doterajšej rekordne uvoľnenej menovej politike.
O sile tohtoročného oživenia na starom kontinente azda najlepšie vypovedá dvojnásobné po sebe nasledujúce posunutie laťky nových doterajších rekordov indexu nemeckej podnikateľskej dôvery IFO tak v júni, ako aj v júli.
Index investorskej dôvery Sentix mapujúci očakávania voči celej eurozóne si zasa toto leto zapísal najsilnejšie úrovne od júla 2007, kedy zo zámoria dorazili prvé signály o začínajúcej kríze nebonitných hypoték.
Hoci celkovou infl áciou v eurozóne ešte lomcujú oboma smermi výkyvy na komoditných trhoch, najmä hojdačka cien čierneho zlata, jadrová infl ácia sa postupne udomácňuje nad hranicou jedného percenta a jej šesťmesačný priemer sa tak postupne dostal na najvyššie úrovne od konca roku 2013.
Hoci tak na júlovom hlasovaní riadiaci výbor Európskej centrálnej banky ešte jednohlasne ponechal svoje kľúčové sadzby bezo zmeny, prezident ECB Mário Draghi doslova pripustil, že o načasovaní ukončenia menového stimulu sa bude diskutovať na základe makročísel dostupných v septembri.
Už jeho skoršie – hoci len nepriame – signály o tomto kroku sa postarali o to, že ceny štátnych dlhopisov členských krajín eurozóny zamierili nadol a výnosy do splatnosti z nemeckých 10-ročných štátnych dlhopisov sa po prvý raz od začiatku roku 2016 vyšplhali nad úroveň 0,50%. O takomto čase pred rokom sa pritom pohybovali ešte v negatívnom teritóriu.
Kombinácia silnejúceho hospodárskeho oživenia, zrýchľujúcej jadrovej inlfácie, ako aj vyhliadok na postupné sprís- ňovanie menovej politiky v ostatných mesiacoch pomohla vymaniť výmenný kurz eura zo širokého obchodovacieho pásma uplynulých dvoch rokov.
V závere júla výmenný kurz eura voči doláru po prvý raz od konca roku 2014 vyskočil až nad úroveň 1,17 USD/1 EUR. Oproti úrovniam z úvodu roka tak euro voči doláru posilnilo o viac než 13 percent, hoci treba dodať aj to, že až do mája to bol aj zrkadlový obraz oslabenia výmenného kurzu amerického dolára, ktorý vymazával koncoročné zisky z vla- ňajšej povolebnej trhovej eufórie.
Leto 2017 je prelomovým po dlhých rokoch rekordne priaznivého úrokového prostredia v eurozóne. Hoci sa žiadna kaša neje tak horúca, ako sa navarí, najmä v prípade niekoľkoročného plánovacieho horizontu tak už na rozdiel od predošlých rokov nemožno vo fi nančnom pláne pokračovať s prognózou „rekordne nízkych úrokov kam až oko dovidí.“
Samotné postupné ukončovanie kvantitatívneho uvoľnenia menovej politiky môže prispieť k postupnému nárastu dlhodobých úrokových sadzieb v eurách ešte pred tým, než v horizonte budúceho roka ECB začne so samotným zvyšovaním svojich základných úrokových sadzieb.
Je najvyšší čas mať sa na pozore pred drahšími eurovými úrokmi.
Vladimír Vaňo,
hlavní ekonom skupiny Sberbank Europe AG ve Vídni
