Digitálna ekonomika a nové technológie by mali byť motorom energetickej budúcnosti Veľkej Británie, tvrdí štúdia London Business School. Inteligentná distribučná sieť dokáže komunikovať oboma smermi tak výkyvy v dopyte, ako aj v cenách, a umožní tak efektívnejšiu integráciu nielen obnoviteľných zdrojov, ale aj nových technológií pre úschovu energií.
Čoraz viac je zrejmé, že oblasť digitálnej ekonomiky sa dotýka, alebo čoskoro ovplyvní takmer každú oblasť ekonomických, ako aj spoločenských interakcií. Energetiku nevynímajúc.
Donedávna sa pri otázke trvalej udržateľnosti tak na strane ponuky, ako aj dopytu po energiách pozornosť v prvom rade upierala na obnoviteľné zdroje či náhradu fosílnych „energonosičov“ (ropy, plynu, a pod.).
Obrovské očakávania, ktoré sa v tejto oblasti stále vkladajú do automobilov s elektrickým pohonom, pritom nedávno schladili environmentalisti tak poukázaním na zdroje a spôsoby ťažby surovín nevyhnutných pre výrobu batérií (napr. kobaltu a lítia), no ešte viac analýzy toho, odkiaľ by sme nabrali dodatočnú elektrinu nevyhnutnú pre pohon budúcej novej flotily elektrických automobilov.
Denník Financial Times v tejto súvislosti citoval štúdiu Európskej agentúry pre životné prostredie, podľa ktorej, ak by do roku 2050 jazdilo po európskych cestách 80 percent elektromobilov, vyžiadalo by si to navyše 150 gigawatt-ov (GW) elektriny pre ich nabíjanie. Pre porovnanie, jadrová elektráreň Temelín má inštalovaný výkon prvých dvoch blokov približne 2,1 GW.
Míľovými krokmi napredujúci technologický pokrok hrá čoraz dôležitejšiu úlohu pri úsporách energie a emisií skleníkových plynov prostredníctvom zvyšovania účinnosti spotrebovanej energie. Podľa London Business School (LBS) však existuje reálna možnosť, že kombinácia infraštruktúry, technológií a inovácií, ktorá je predpokladom pre dosiahnutie zvýšenej efektivity vo využívaní energií, by sa sama o sebe mohla stať dôležitou zložkou ekonomiky nielen vo Veľkej Británii. Stručne povedané, takzvaná „inteligentnejšia“ rozvodná sieť má potenciál zmeniť nielen riadenie energetiky, ale aj fungovanie hospodárstva ako takého.
LBS očakáva, že ohniskom tejto energetickej revolúcie bude „inteligentná rozvodná sieť“, ktorá bude využívať digitálne komunikačné systémy na monitorovanie a automatické reagovanie na lokálny dopyt po energiách v reálnom čase. Vďaka tomu by mohlo byť jednoduchšie integrovať do siete jednak obnoviteľné zdroje energií, ako aj nové systémy úschovy energií.
Ako príklad využitia takýchto inteligentných rozvodných sietí LBS spomína napríklad domácnosti, ktoré dovolia, aby bolo ich (prednastavené) pranie spustené cez internet v čase, ktorý maximalizuje využitie lacnej solárnej energie počas slnečného letného popoludnia. Opačným príkladom by boli domácnosti, ktoré by (za odplatu) súhlasili s tým, aby na krátke obdobie vypla ich mraznička počas vrcholiaceho dopytu po elektrine.
Hoci je asi prehnane optimistické očakávať, že spotrebitelia budú fascinovaní možnosťou neustále sa zaoberať podobnými cenovými signálmi v priebehu dňa, je oveľa pravdepodobnejšie, že poskytovanie s tým súvisiacich služieb pritiahne poskytovateľov agregovaných služieb, schopných zapojiť aj masívnu kapacitu pokročilých technologických a analytických nástrojov. O vstup do tohto odvetvia nedávno prejavil záujem napríklad … Google.
Ako informoval britský denník The Telegraph, britské domácnosti by čoskoro mohli byť odmenené za vypínanie svetiel v noci či optimalizovanie kúrenia počas zimy. Aj to je súčasťou plánov britskej vlády otvoriť trh distribúcie energií technologickým firmám ako Google alebo Amazon.
Britská vláda a regulátori chcú radikálnu reformu, ktorá by umožnila premeniť fluktuácie cien energií počas dňa do nových taríf pre jednotlivé „fázy dňa.“ Hoci už v súčasnosti jeden z distribútorov ponúka takéto tarify, britský regulátor očakáva, že uvoľnenie podmienok licencií a vstup technologických gigantov by umožnilo miliónom domácností úspory v nákladoch vďaka tomu, že prostredníctvom nových tarifov pre elektrinu a plyn by noví technologickí distribútori mali väčšiu kontrolu nad tým, ako sú využívané domáce spotrebiče, než v rámci doterajších tradičných zmlúv.
S novými tarifami by sa totiž spájal aj súhlas domácností s tým, že dodávateľ by mal možnosť vypnúť, alebo zapnúť vopred určené spotrebiče počas období vysokého, alebo naopak nízkeho dopytu. Pochopiteľne, okrem potenciálnych úspor na účtoch za energie takýto plán vyvolá nové otázniky v súvislosti s ochranou súkromia a informačnou bezpečnosťou domácností, ktoré by sa pre takéto nové tarify rozhodli.
Samozrejme, technická realizovateľnosť podobných plánov si ešte vyžiada ďalší pokrok v moderných technológiách, vrátane vysoko výkonných batérií či automatických kontrolných systémov. Zásadnejším signálom je však posun v energetickom podnikateľskom modeli od prevádzkovateľa pasívnych distribučných sietí smerom k vytvoreniu prevádzkovateľov nových, inteligentných distribučných systémov.
Vladimír Vaňo,
ekonom britské skupiny CentralNic Group PLC.