Výročná štúdia Svetového ekonomického fóra upozorňuje najmä na pretrvávajúce ekonomické nerovnosti a nespravodlivosť, domáce a medzinárodné politické riziká, hrozby v oblasti životného prostredia a kybernetickú zraniteľnosť.
Uplynulý rok možno aj v strednej Európe zhodnotiť ako ďalší po sebe nasledujúci úspešný rok. Vzhľadom na to, že od oficiálneho začiatku ostatnej recesie v USA (a neskôr celosvetovo) ubehlo už viac než desaťročie, je možno namieste si v týchto dobrých časoch pripomenúť, že žiaden strom nerastie do neba.
Nehovoríme pritom len o ostatnej sérii neustáleho prepisovania historických rekordov na Wall Street. Za „index mizérie“ (‚misery index‘) sa v ekonómii považuje zjednodušený ukazovateľ súčtu miery nezamestnanosti a miery inflácie.
Na prelome tohto roku sa v prípade najväčších ekonomík sveta zo skupiny G7 tento ukazovateľ ocitol na najnižšej úrovni od šesťdesiatych rokov. Máme sa tak dobre, ako už dlho nie, a nemáme sa preto čoho báť? Možno práve v takejto situácii je vhodné pripomenúť si riziká, ktoré majú potenciál zatiaľ priaznivé vyhliadky na nasledujúci rok naštrbiť.
Pravidelnú analýzu vychádzajúcu z prieskumu medzi tisíckou odborníkov z verejného, podnikateľského, akademického, ako aj neziskového sektora zverejňuje pravidelne Svetové ekonomické fórum (WEF), organizácia známa najmä svojou výročnou konferenciou vo švajčiarskom Davose.
Spomedzi oslovených expertov WEF sa až 93 percent vyslovilo, že v roku 2018 očakávajú zhoršenie politických alebo ekonomických konfrontácií medzi najväčšími svetovými veľmocami, pričom 40 percent z oslovených je presvedčených o tom, že tieto geopolitické riziká sa už výrazne zhoršili.
Ako už bolo spomenuté, hoci uplynulý rok bol mimoriadne úspešný z pohľadu koordinovaného zlepšenia ekonomickej výkonnosti, no zároveň to bol aj rok šíriacej sa neistoty, nestability a zraniteľnosti, ako to naznačuje prieskum vnímania globálnych rizík. Na novo zaradenú otázku sa len sedem percent respondentov vyjadrilo, že očakávajú zmiernenie miery globálneho rizika, naopak, 59 percent tento rok očakáva jeho nárast.
Pri obhliadnutí sa za podobným hodnotením spred roka je dobré si pripomenúť, že vtedy okrem zvýšenej celosvetovej neistoty dominovala nespokojnosť širokej verejnosti s existujúcim politickým a hospodárskym zriadením. Vlaňajšia správa preto volala po „fundamentálnych reformách trhového kapitalizmu“ a po obnovení solidarity v rámci štátov, ako aj medzi krajinami navzájom.
Téma oslabenej solidarity sa na prahu roku 2018 zopakovala v mierne zmenenej podobe. Za štyri hlavné oblasti rizík v tomto roku označili experti Svetového ekonomického fóra pretrvávajúcu ekonomickú nerovnosť a nespravodlivosť, domáce a medzinárodné politické napätia, environmentálne hrozby a kybernetické riziká.
Za najzaujímavejší spomedzi výsledkov tohtoročného prieskumu WEF možno označiť to, že po vlaňajšom globálne ekonomicky úspešnom roku klesla v úvode tohto roka obava z rizík v hospodárskej oblasti. Pokračujúce hospodárske oživenie a zlepšenie nálad voči najbližším vyhliadkam rastu však naďalej sprevádza trpká príchuť ekonomickej nerovnosti a nespravodlivosti.
Podľa Medzinárodného menového fondu za ostatných 30 rokov zaznamenalo 53 percent krajín nárast v príjmovej nerovnosti, pričom najvypuklejší je tento trend paradoxne práve v rozvinutých ekonomikách. Práve v ekonomicky a technologicky najrozvinutejších štátoch pritom možno čoskoro očakávať ďalšie turbulencie, ktoré na trh práce vnesie napredujúca automatizácia a digitalizácia.
Ako pritom upozorňuje WEF, príjmová nerovnosť nie je čisto len ekonomickým rizikom. Normy týkajúce sa pracovného života sú dôležitou chrbtovou kosťou spoločenskej zmluvy – implicitného usporiadania vzťahov, ktoré držia spoločnosť pokope. Riziko nárastu vnímanej nespravodlivosti v usporiadaní prevažujúceho spoločenského systému so sebou prináša neprekvapujúce spoločenské, ako aj politické dôsledky.
To ilustruje aj obava z eskalácie konfliktov v domácej, ako aj medzinárodnej politike. Existuje argument, podľa ktorého ak dôjde ku dostatočnej koncentrácii vnímanej ekonomickej bolesti medzi špecifickými skupinami či regiónmi, jedným z politických dôsledkov môže byť aj nárast napätia nielen vnútri štátov, ale aj cezhranične.
Podľa niektorých názorov to čiastočne ilustrujú aj demokratické voľby, ktoré v roku 2016 uskutočnili tak USA, ako aj Veľká Británia. Na kontinente to v uplynulom roku sprevádzal aj pokračujúci nárast politických hlasov z oblasti krajnej pravice.
Na celosvetovej úrovni prilieva olej do ohňa aj rodiaci sa trend odklonu od multilaterálneho usporiadania rešpektujúceho zaužívané a dohodnuté pravidlá k jednostranným populistickým krokom, vrátane rastúcich protekcionistických tendencií. Dôsledky potenciálneho globálneho systému medzinárodného obchodu sa pritom netýkajú len ekonomických rizík oslabeného obchodu a pomalšieho hospodárskeho rastu.
Každoročne sa eskalujúci apel na zhoršovanie environmentálnych rizík vlani viac než výrazne pripomenulo oznámenie novej americkej administratívy o odstúpení od Parížskej klimatickej dohody. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pritom 90 percent svetovej populácie žije v prostredí, kde stupeň znečistenia vzduchu prekračuje odporúčania WHO.
Okrem týchto hmatateľných rizík vlani výrazne do popredia poskočili virtuálne hrozby číhajúce v kybernetickom priestore. Finančné náklady spojené s kybernetickými útokmi sa vlani podľa WEF zvýšili o 27,4 percenta.
Čoraz rýchlejšie rastúce kybernetické riziká a ich rozmery ilustruje aj skutočnosť, že pri celosvetovej populácii 7,6 miliardy ľudí bolo vlani k internetu pripojených už 8,4 miliardy elektronických zariadení. Takzvaný „Internet of Things“ (IoT) by sa pritom podľa prognóz firmy Gartner mal do roku 2020 rozrásť až na 20,4 miliardy pripojených zariadení.
Vladimír Vaňo,
ekonom britské skupiny CentralNic Group PLC.
